Love Stuff: Old stuff

One of my favorite Saturday's things to do is to brows around antique and flea markets, hunting for treasures. As much as I love the stuff, I just hate the haggling about the prize.... I am no good at it, they would sell me on a Turkish market in no time. And for pretty cheap. And you know what? I think the sellers can smell it from far away, they just look at me and know I am no heartless, tough dealer.
Once, while buying the vase on the right, at Vienna's Naschmarkt, I was soooo prepared to haggle, to make it look like I don't really care about the vase, that I didn't fall in love with its retro design and I could just walk away from it and they will be running after me and gladly accept my 3 Euros... until the seller pushed his little daughter in front of me, encouraging her "sweetie, now you go and try sell it to this lovely lady". Bastard (excuse my French), I was lost at that moment, happily paying the little girl the full prize. Oh well, at least she looked happy and proud :-)
On the picture a few treasures: the big old suitcase traveled with my uncle as he was studying at a Marine Academy in Odessa, the picture frame and set of yellow-gold cups is from Červený Kameň antique's market, the vase in the middle inherited by my dear grandma, the vase on the right from Vienna's Naschmarkt.
The dates of this year's markets at Červený Kameň here.

Medzi moje obľúbené sobotné činnosti patrí potuľovanie sa po burzách starožitností a blšákoch, a lovenie pokladov. Jediné, čo mi zážitok znepríjemňuje, je dohadovanie sa o cene... a najmä mi to teda moc nejde, na tureckom bazári by ma veľmi rýchlo predali, a za lacno. Najhoršie však je, že mám pocit, že to tí predajcovia na mne už zďaleka cítia, hodia vytrénovaným očkom jeden pohľad a je im jasné, že pred nimi nestojí tvrdý vyjednávač o cenu. Raz, keď som na viedenskom Naschmarkte kupovala tú vázu vpravo, som si povedala, že to musím dať, nahodím výraz pokerového hráča, budem sa tváriť, že mi to je vlastne úplne jedno, že som sa vôôôôbec nezaľúbila do retro dizajnu vázy a že môžem len tak odkráčať a oni budú bežať za mnou a radostne prijmú moje 3 Eurá.... až kým mi šikovný predajca nepodsunul rovno pred nos svoju malú dcéru s povzbudením "zlatko, vyskúšaj si to, predaj túto vázu tej milej tete". Bastard (pardón), v tej chvíli som bola stratená, malej slečne som vyplatila celú požadovanú sumu a odkráčala z vázou. No čo, aspoň ona vyzerala šťastná a hrdá na seba :-)
Na obrázku pár pokladov: veľký lodný kufor cestoval s mojím strýkom, keď študoval námornícku školu v Odese, rám a žlto-zlaté šálky a podšálky sú z burzy starožitností na Červenom Kameni, hlinená váza uprostred zdedená po drahej nagymame, napravo už spomínaná váza z Viedne.
Ozaj, ohtoročné termíny burzy na Červenom Kameni nájdete tu.