At a vernisage, Bratislava

If there is one thing I pride myself in while taking street style pictures, it is the fact that I remember every face I once photographed. I really do, even when I meet those people on the street again and they don't remember me, because I am just a crazy memory to them. I remember them even when we meet on Facebook again, where they have pictures that don't look like them, ha! :-) And I even remember faces I haven't photographed. (The fact that I don't remember their names or the moments we met and talked, is another story, ehm...)
Anyway, being so proud and all I recently fell in love with the look of this girl I saw at a vernisage. So very "girl meets boys meets French chic". So when I approached her, she told me I have already photographed her once before. What?! No way.... Apparently, it was at Pohoda festival. My memory went blank and the little dwarfs serving the drawers of my memory started panicking and looking into all the drawers labeled Pohoda/glasses/cute blondie/bangs. No. Clue. She said she was wearing a grey dress and a leather bag. Nope. Nada. Didn't ring a bell. The little dwarfs were helplessly shrugging and my self-confidence of a face remembering photographer shrunk to the size of a pea dried up in the sun. Only after giving me some very specific clues and a few minutes of time, I suddenly remembered... Amazing what a haircut, glasses and a hat can do. Would you have guessed?
But actually, my mishap is not the point of this post. No, really :-) The point is that thanks to this city/country/world being so small, I am happy to bump repeatedly into the same stylish people and be a part of their changes. Have a lovely Wednesday!

Ak je jedna vec, na ktorú som pri fotení street style fotiek naozaj hrdá, je fakt, že všetky tváre, ktoré som raz odfotila, si pamätám. Naozaj, aj keď tí ľudia si ma už nepamätajú, lebo som pre nich len šialená spomienka na stretnutie na ulici. Pamätám si ich, aj keď sa znova stretneme na Facebooku a oni tam majú úplne iné fotky ako reálne vyzerajú, ha! :-) Dokonca si pamätám aj tváre, ktoré som ani nefotila (To, že si nepamätám mená alebo situácie, v ktorých sme sa stretli a rozprávali, je iná story...)
Takto hrdej na svoje schopnosti mi na nedávnej vernisáži učarovala táto slečna a jej štýl. Také milo dievčensko-chlapčenské, niečím veľmi francúzske a chic. Keď som ju oslovila, povedala mi, že jasné, raz som ju už predsa fotila. Čože? Určite nie... Hej, hej, vraj na Pohode.... V tej chvíli už malí trpaslíkovia obsluhujúci šuflíčky mojej pamäte zúfalo pobehovali a vyťahovali všetky šuflíky s označním Pohoda/milá blondýnka/okuliare/ofina. Bezvýsledne. Povedala mi, že mala sivé šaty a koženú tašku. Stále nič. Trpaslíkovia zmätení postávali nad šuflíkmi a moje sebavedomie znalkyne tvárí sa scvrkávalo na veľkosť na slnku zosušeného zrnka hrášku... Až po podrobnej špecifikácii a pár minútach mi svitlo a odľahlo! Neuveriteľné, čo dokáže účes, okuliare a klobúčik (a zrejme neprítomnosť atmosféry letného festivalu :-) Boli by ste ju spoznali?
Každopádne, pointou tohto postu nie je moje "fopá", tou je radosť, že vďaka "malosti" tohto mesta/krajiny/sveta, môžem opakovane stretávať tých istých štýlových ľudí a byť tak svedkom ich zmien. Krásnu stredu aj vám!