On growing. Up.

This will be one of those more personal posts. I have opened my old pohoto albums (yup, photos printed on paper, sooooo 80s) and stirred some memories. I can't believe it, but here are two decades on pictures.

I vaguely remember that becoming 20, it seemed that everyone older than 20 was so old and self-consumingly important. I've had a long curly perm, oh yes I did, and the walls of my room were plastered with supermodels from the pages of Vogue and the picures of my hero, Madonna. I wore mostly oversized and baggy clothes (with a few pieces from my dad's closet), mostly because I felt very insecure inside my 184 cm tall skin.

The last night before turning 30, I remember very vividly: the doubts, the fear of leaving the ranks of the carefree, cool 20somethings, with a very fresh break-up behind me and a possible new love before me. I stayed up almost all night, burned a few candles and filled two A4 pages with my feelings. Drama, drama! And for a while my fringe was a very bright yellow blond. My hairdresser Martin called it "you need to light up your life". I couldn't have agreed more.

So curiously, I waited for the last night of my 30s life... These years have been so far my most adventurous, most creative, most transformative, most discovering, most happy. So I have waited. One night. Another night. And another one, just to make sure. A week. Two weeks. And nothing happened. Nada. Zero. Partly, the reason could be that every night I fell asleep next to littleM AND before she did. Also, there is a chance that age really is only a number and numbers don't mean a thing. And very likely it is also because suddenly there are things (like numbers) that I simply can't be bothered by. I just don't have the time and space for them anymore. Very liberating. Shame it didn't come sooner, haha.

Of course it doesn't mean I stopped caring about things. Like if this blog's title TonboGIRL is still appropriate (final result: it IS. Girlpower all the way!), or that I quietly wish there would be other bloggers blogging from a similar perspective. So right now I am being bestie with my girl Garance, she has turned 40 last year. I've celebrated also with these two women that give me so much energy, here's the Instagram picture. Wishing you a wonderful spring time!


Tento post bude zasa z tých osobnejších. Oprášila som kvôli nemu staré albumy (a v nich ozajstné, vytlačené fotky, už len preto sa to oplatilo) a spomienky. Sama tomu neverím, ale toto sú dve desaťročia na fotkách.

Matne si pamätám, že na prahu 20ky mi všetci dvadsiatnici prišli hrozne starí a pohltení svojou dôležitosťou. Ja som mala na hlave dlhú trvalú, oú yes, a izbu polepenú supermodelkami z Vogue a hrdinkou môjho mládí, Madonnou. Nosila som oversized a baggy (aj pár kúskov z otcovho šatníka), najmä kvôli tomu, že som nebola vo svojom samá ruka-samá noha tele a 184 cm tak úplne komfortná.

Poslednú noc pred 30kou si pamätám výrazne: v hlave pochybnosti, obava z opúšťania toho, čo mi prišlo ako bezstarostné rady 20nikov, za sebou čerstvý rozchod, pred sebou nová možná láska. Pol noci som bola hore, spálila pár sviečok a popísala dve A4. Veľmi dramatické to bolo. A mala som na chvíľu na žlto blond odfarbenú ofinu. Môj kaderník Martin to nazval "potrebuješ presvetliť život". S tým sa nedalo nesúhlasiť.

A tak som zvedavo čakala na poslednú noc v rade 30nikov.... Tieto roky boli pre mňa tými najrušnejšími, najtvorivejšími, najobjavnejšími a najšťastnejšími. A tak som v tú noc čakala. A ešte jednu noc. A pre istotu ešte jednu. Týždeň. Dva. A nič. Nope. Nada. Zčasti to môže byť tým, že som každú noc zaspala skôr ako maláM, ktorú som uspávala. Je tiež veľká šanca, že čísla naozaj nič neznamenajú. A celkom určite to je aj tým, že ma stále menej trápia veci (ako čísla), ktoré ma trápievali predtým. Proste na ne nemám čas ani priestor v živote. Veľmi oslobodzujúce. Že som na to neprišla skôr.

To neznamená, že veci neriešim, že mi nenapadlo, či názov TonboGIRL je v tejto konštelácii stále adekvátny (výsledok: JE. Girlpower forever!), a že ticho dúfam, že sa na našej blogerskej scéne objaví viac blogeriek píšucich z tejto perspektívy. Zatiaľ sa najviac kamoším s Garance, tá 40ku oslavovala minulý rok. Ja som oslávila aj s dvomi ženami, ktorým vďačím za životnú energiu, fotka tu na Instagrame. Krásne jarné dni prajem!